ESL:
Dna 25.07.2008 generálny komisár slovenskej výstavy na Expo v Zaragoze, pán Dusan Horniak, bol hostom v relácii Správy a komantáre na STV.
Odpovedal na otázky moderátora ohladom spokojnosti s prezentáciou nasej krajiny na tejto dolezitej výstave, tiez na aspekty, ktoré prinesie nasa úcast Slovensku po skoncení Expo v Zaragoze.
Viac na www.stv.sk/videoarchiv/relacia/spravy-a-komentare/ (25.07. Expo 2008 Zaragoza)
ESP:
El día 25.07.2008 el comisario general de la exposición eslovaca en la Expo 2008 Zaragoza, Sr. Dusan Horniak, era invitado en el programa ¨Noticias y comentarios¨en la Televisión Eslovaca.
Respondió las preguntas del presentador sobre lo que traerá la participación en este evento a Eslovaquia una vez terminada la Expo. También habló de que están contentos con las reacciones y comentario sobre el pabellón eslovaco.
Más en www.stv.sk/videoarchiv/relacia/spravy-a-komentare/ (25.07. Expo 2008 Zaragoza)
lunes, 28 de julio de 2008
viernes, 18 de julio de 2008
EXPO 2008 je v znamí vody
www.etrend.sk
Expo 2008 je v znamení vody Španielsko má teraz nielen skvelých futbalistov, ale aj svetovú výstavu
[13.7.2008, TREND / Milan Debnár]
(Rozšírená verzia článku uverejneného v TRENDE 27/2008)
Svetové výstavy Expo boli vždy sviatkom. Možno dnes menším ako v minulosti, ale zakaždým sa na nich prezentovali krajiny svojimi úspechmi, išlo o akúsi výkladnú skriňu sveta.
Práve teraz si takú môžete pozrieť v španielskom meste Zaragoza. Na 25 hektároch nového výstavného areálu v záhybe rieky Ebro sa počas troch mesiacov od 15. júna prezentuje stovka krajín. Leitmotívom expozícií je voda a udržateľný rozvoj.
Zaspaté mesto sa prebralo
Zaragoza, ktorá je historickou perlou Aragónska, nebola pre Expo vybraná náhodne. Pred vyše sto rokmi tu už svetová výstava bola a toto 600-tisícové mesto sa môže pochváliť aj využívaním energie z obnoviteľných zdrojov.
Aj to rozhodlo, že v roku 2004 zvíťazila Zaragoza v súboji o Expo s gréckymi Thesalonikami aj talianskym Terstom. Pre rozvoj mesta to znamenalo obrovskú investičnú injekciu.
Hoci výstava je už v plnom prúde, v Zaragoze na mnohých miestach vládne čulý stavebný ruch. Ten robí zo zaspatého mesta, ležiaceho v polovici cesty medzi Madridom a Barcelonou, modernú metropolu. Jej súčasťou bude aj výstavný areál, ktorý sa po Expe zmení na impozantnú biznis zónu.
Lanovkou alebo autobusom Návštevník, ktorý sa do mesta z Barcelony najpohodlnejšie dostane rýchlovlakom uháňajúcim vyše 300-kilometrovou rýchlosťou, sa zo železničnej stanice na výstavisko môže rýchlo prepraviť sedačkovou lanovkou alebo autobusom. Pred vstupným areálom ho uchváti ho pavilón z vody.
Je to budova s informačnou kanceláriou a so stenami tvorenými tečúcou vodou. Dotknúť sa jej však nie je jednoduché. Na
Z úžasu vás vytrhne hosteska, ktorá vám podá plánik výstaviska aj s programom na aktuálny deň. Ak je práve poludnie a vy sa ešte stále rozhodujete, odkiaľ začať, treba zájsť kúsok bokom – práve sa totiž za zvukov bubnov a futuristickej hudby pohýna každodenný alegorický sprievod plný bizarných postáv a postavičiek. Ich program pripomína Slnečný cirkus a na hodinu vnáša na výstavisko neopakovateľnú tajomnú atmosféru.
Pavilóny plné prekvapení Španieli to majú pri návšteve Expa s výberom programu najjednoduchšie. Hneď po príchode na výstavisko sa ponáhľajú do svojho národného pavilónu.
Po obvode ho tvoria keramické stĺpy, vynárajúce sa z vody. Návštevníci si však musia vystáť dlhočizný rad, ktorému sa dá trochu vyhnúť, ak si v automate zakúpia časenku.
Kapacita kinosály, do ktorej ich hneď po príchode usadia hostesky na zhruba 20-minútovú projekciu, je limitujúcim faktorom návštevnosti tohto (a aj mnohý
ch iných) pavilónu. Divák však nehľadí pred seba, ale šikmo hore na kupolovité plátno.
Na ňom si pozrie náučný film o vode a potom pokračuje do expozície, kde ho ohúri zbierka drahých kameňov (čírych ako voda) a voda vo všetkých skupenstvách aj so všetkým, čo s ňou súvisí. Stovky LCD panelov, stovky fotografií, holografické pohyblivé obrázky, jednoducho vysoká koncentrácia informácií a technických noviniek.
Pre školákov, a nielen pre nich, je to určite výborná učebnica o vode. Správny Španiel potom pokračuje do ďalšieho architektonického zázraku – pavilónu Aragónska.
Návštevník však má možnosť rozhodnúť sa, či nezačne napríklad od národných výstav v pavilónoch Dážď (tam je aj slovenská expozícia), Slnko, Vietor, Hory, Subsaharská Afrika, Latinská Amerika, Karibská oblasť či Oázy alebo si najskôr prezriete tematické pavilóny.
Medzi ne napríklad patrí najväčšie sladkovodné akvárium v Európe – Acuario Fluvial. Mnoho čakajúcich tu však obopína od skorých ranných hodín celý pavilón, a ak nechte stráviť minimálne dve hodiny vyčkávaním, je lepšie ísť do pavilónu venovanému extrémom vody.
Niežeby tu rad bol kratší, ale zážitok je adekvátnejší vystátym hodinám. Pravda, len pre toho, kto má silné nervy – zažije tu napríklad pocity človeka, na ktorého sa valí cunami.
Zvukové efekty, elektronika, projekcia, pohyblivé sedadlá a desiatky technických vymožeností vytvárajú šokujúci zážitok, po ktorom indiferentné zábery televízneho spravodajstva z postihnutých oblastí získajú úplne iný rozmer.
Kto má deti, určite ich zavedie do pavilónu pripomínajúcemu hlinený džbán. Šikovní animátori ich zapoja do programu, vďaka ktorému sa priučia, ako šetriť vodou, a dostanú veľa užitočných informácií.
Kúsok odtiaľ sú zase rozličné stroje a zariadenia, ktoré uvádza do pohybu, a oplatí sa odbehnúť aj do pavilónu posiatom bublinami, ktorý je venovaný smädu. Naozajstný smäd tam síce neuhasíte, ale smäd po vedomostiach o planéte Zem pravdepodobne áno.
Smädných napojí aj poučí
Ak však máte naozaj smäd, využijete určite niektorú z reštaurácií alebo si naberiete vodu z niektorého verejného vodovodu. Alebo pôjdete do tej zvonka možno najnenápadnejšej expozície, od ktorej neviete, čo môžete očakávať.
No tu vám, ako v jedinom pavilóne, ponúknu naozajstnú vodu. Na modrom priečelí na poschodí nad expozíciou Ruska sa nachádza nápis Eslovakia.
Každý návštevník, ktorý vstúpi do zatemnenej (klimatizovanej) miestnosti, dostane od hostesky pohárik s čistou chladnou slovenskou pramenitou vodou. Pôvodne rozdávali sklenené poháriky, ale už po prvých dňoch sa ukázalo, že tých 45-tisíc, ktoré na Expo dali vyrobiť, by sa rýchlo minulo.
A na ceste je už ďalší kamión s minerálkou. Podľa slov Dušana Horniaka, generálneho komisára pre slovenskú účasť na Expe Zaragoza, si denne program pozrie viac než tisíc návštevníkov.
Práve podľa minutých pohárov sa to dá ľahko spočítať. Sklené poháriky šetria najmä na Národný deň Slovenska, ktorý bude 3. augusta. Ako hovorí riaditeľka pavilónu Ivana Magátová, denne ich musí stačiť 300 kusov, ostatné istí 100-tisíc papierových.
Popíjajúc osviežujúcu vodu stoja hostia pod rozžarujúcou sa hviezdnou oblohou uprostred tónov pôsobivej hudby Tomáša Rojčeka. S údermi bubnov sa postupne v stenách miestnosti rozžiaria nádherné veľkoplošné zábery slovenskej krajiny.
Statické zábery sa v symbióze s hudbou dostávajú do dynamickej polohy a napĺňajú zmysly návštevníkov. Tí vodu nielen vidia, ale vnímajú aj jej chuť a premýšľajú, kde sa vlastne Slovensko nachádza.
Autori umeleckého riešenia z D&D Studia si naozaj zaslúžia pochvalu. Ide o ukážku, ako sa dá urobiť „za málo peňazí, veľa muziky“.
Na záver krátkeho programu v strede miestnosti domodra zažiari studňa symbolizujúca Slovensko ako prameň Európy – dva valce s dvoma protiľahlými zrkadlami, ktoré vytvárajú dojem nekonečna.
Návštevníci odchádzajú nadšení, niektorí požiadajú ešte o pohárik minerálky, potom si pozrú vo vstupe informácie o Slovensku, presvedčia sa na mape, kde vlastne leží, všimnú si, že má dokonca olympijských víťazov...
O takejto krajine sa v dejepise neučili a mnohí ani na hodine zemepisu. Aj na to a tom je výstava Expo.
Návštevníci si určite pozrú desiatky ďalších expozícií, uvidia stovky prezentácií a zistia, že jeden deň na návštevu rozhodne nestačí. Ani dva či tri. Veď areál je otvorený od desiatej dopoludnia do tretej ráno, pričom večer a v noci to tu naozaj žije.
O bezporuchový chod podujatia sa stará 40-tisíc zamestnancov a dobrovoľníkov. Väčšinu z nich však bežný návštevník vôbec nestretne.
Pod výstaviskom sú totiž vybudované obrovské priestory plné skladov, dielní, reštaurácií pre personál a garáží. Odtiaľto sa dá dostať výťahom priamo do výstavných pavilónov – do priestorov, kde majú jednotlivé krajiny kancelárie či zasadačky určené pre návštevy.
Expo je totiž aj o návštevách podnikateľov, cestovných kancelárií, vládnych delegácií a o najrôznejších rokovaniach, ktorých výsledný efekt sa nevyčísľuje v eurách či inej mene. Azda najlepšie mi to charakterizoval honorárny konzul Slovenska v Zaragoze Jean Paul Bastiaans: „Ľahšie sa rokuje v mene krajiny, ktorú ľudia poznajú.“
Živá učebnica.
Bolo by prehnané tvrdiť, že všetky expozície na EXPO Zaragoza sú nádherné a neopakovateľné. Po vzhliadnutí niektorých intelektuálne ladených prezentácií si mnohí nie sú istí sami sebou, lebo ani s odstupom času nepochopia, čo autori chceli vlastne vyjadriť a či sa peniaze investované do niektorých nákladných expozícií neminuli účinku.
Priveľa multimediálnosti totiž otupuje zmysly. Návštevníci sa viac tešia skutočným tehlám, naozajstnému piesku púšte, naozajstným Nomádom, popíjajúcim v naozajstnom púštnom stane uprostred pavilónu čaj, živému stromu s drsnou kôrou...
Na niektoré expozície je dokonca priveľa aj minútová návšteva – to sa týka krajín, ktoré nepochopili poslanie EXPA a zamenili si svoj výstavný priestor za stánok na trhovisku. Sú aj také. Niektoré štáty svoju expozíciu vôbec neotvorili. V každom prípade nielen pre bežného návštevníka, ale aj pre profesionálov z výstavníckej brandže je EXPO v Zaragoze nezabudnuteľným zážitkom, obrovským zdrojom skúseností a živou učebnicou.
Expo 2008 je v znamení vody Španielsko má teraz nielen skvelých futbalistov, ale aj svetovú výstavu[13.7.2008, TREND / Milan Debnár]
(Rozšírená verzia článku uverejneného v TRENDE 27/2008)
Svetové výstavy Expo boli vždy sviatkom. Možno dnes menším ako v minulosti, ale zakaždým sa na nich prezentovali krajiny svojimi úspechmi, išlo o akúsi výkladnú skriňu sveta.
Naposledy bolo Expo v japonskom Aichi v roku 2005, nasledujúce bude v Šanghaji, v Číne v roku 2010. Medzi dvoma po sebe nasledujúcimi veľkými výstavami sú takzvané malé svetové výstavy, ktoré majú užšie monotematické zameranie.
Práve teraz si takú môžete pozrieť v španielskom meste Zaragoza. Na 25 hektároch nového výstavného areálu v záhybe rieky Ebro sa počas troch mesiacov od 15. júna prezentuje stovka krajín. Leitmotívom expozícií je voda a udržateľný rozvoj.
Zaspaté mesto sa prebralo
Zaragoza, ktorá je historickou perlou Aragónska, nebola pre Expo vybraná náhodne. Pred vyše sto rokmi tu už svetová výstava bola a toto 600-tisícové mesto sa môže pochváliť aj využívaním energie z obnoviteľných zdrojov.
Aj to rozhodlo, že v roku 2004 zvíťazila Zaragoza v súboji o Expo s gréckymi Thesalonikami aj talianskym Terstom. Pre rozvoj mesta to znamenalo obrovskú investičnú injekciu.
Hoci výstava je už v plnom prúde, v Zaragoze na mnohých miestach vládne čulý stavebný ruch. Ten robí zo zaspatého mesta, ležiaceho v polovici cesty medzi Madridom a Barcelonou, modernú metropolu. Jej súčasťou bude aj výstavný areál, ktorý sa po Expe zmení na impozantnú biznis zónu.
Lanovkou alebo autobusom Návštevník, ktorý sa do mesta z Barcelony najpohodlnejšie dostane rýchlovlakom uháňajúcim vyše 300-kilometrovou rýchlosťou, sa zo železničnej stanice na výstavisko môže rýchlo prepraviť sedačkovou lanovkou alebo autobusom. Pred vstupným areálom ho uchváti ho pavilón z vody.
Je to budova s informačnou kanceláriou a so stenami tvorenými tečúcou vodou. Dotknúť sa jej však nie je jednoduché. Na
tiahnete ruku a stena sa pred vami rozostúpi – ako Červené more pred Mojžišom.
Práve o takúto symboliku tvorcom išlo. No elektronika sa stará aj o iné kúsky – tečúca voda môže vytvárať padajúce obrazy alebo v istých intervaloch vytvárať priechody, cez ktoré sa suchou nohou dá vstúpiť do pavilónu.
Po zaplatení vstupného 35 eur na deň a bezpečnostnej prehliadke, podobnej, akej sa treba podrobovať na letiskách, sa návštevník dostane do pavilónu, ktorý je súčasne aj mostom cez rieku Ebro.
Dvojpodlažný Most Pabellón Puente de Zaragoza, dlhý 270 metrov, zhotovený podľa návrhu renomovanej londýnskej architektky Zaha Hadid, v sebe ukrýva inžinierske a rozvodné energetické vedenia potrebné na prevádzku. K tomu 7-tisíc štvorcových metrov klimatizovaných výstavníckych priestorov.
Jeho mierne zvlnený tvar vyvoláva predstavu čerenia a vlnenia hladiny rieky. Obklad, zložený z 29-tisíc trojuholníkových betónových šindľov, sa podobá koži žraloka a má všetky jej odtiene sivej. Skrátka – skvost. V rieke vás upúta umelý ľadovec, ktorého význam však pochopíte až v noci, keď sa na ňom odohráva multimediálna šou.
Za mostom zostane človek stáť v úžase. Uvíta ho zvláštna skulptúra zložená z písmen (Alma del Ebro), nádherný kongresový palác, hotel aj amfiteáter, ktorého program (Jennifer Lopez, Celine Dion, Gloria Estefan, Montserrat Caballé...) naznačuje, že podujatie zobrali vážne aj celebrity svetového šoubiznisu.
Z úžasu vás vytrhne hosteska, ktorá vám podá plánik výstaviska aj s programom na aktuálny deň. Ak je práve poludnie a vy sa ešte stále rozhodujete, odkiaľ začať, treba zájsť kúsok bokom – práve sa totiž za zvukov bubnov a futuristickej hudby pohýna každodenný alegorický sprievod plný bizarných postáv a postavičiek. Ich program pripomína Slnečný cirkus a na hodinu vnáša na výstavisko neopakovateľnú tajomnú atmosféru.
Pavilóny plné prekvapení Španieli to majú pri návšteve Expa s výberom programu najjednoduchšie. Hneď po príchode na výstavisko sa ponáhľajú do svojho národného pavilónu.
Po obvode ho tvoria keramické stĺpy, vynárajúce sa z vody. Návštevníci si však musia vystáť dlhočizný rad, ktorému sa dá trochu vyhnúť, ak si v automate zakúpia časenku.
Kapacita kinosály, do ktorej ich hneď po príchode usadia hostesky na zhruba 20-minútovú projekciu, je limitujúcim faktorom návštevnosti tohto (a aj mnohý
ch iných) pavilónu. Divák však nehľadí pred seba, ale šikmo hore na kupolovité plátno.Na ňom si pozrie náučný film o vode a potom pokračuje do expozície, kde ho ohúri zbierka drahých kameňov (čírych ako voda) a voda vo všetkých skupenstvách aj so všetkým, čo s ňou súvisí. Stovky LCD panelov, stovky fotografií, holografické pohyblivé obrázky, jednoducho vysoká koncentrácia informácií a technických noviniek.
Pre školákov, a nielen pre nich, je to určite výborná učebnica o vode. Správny Španiel potom pokračuje do ďalšieho architektonického zázraku – pavilónu Aragónska.
Návštevník však má možnosť rozhodnúť sa, či nezačne napríklad od národných výstav v pavilónoch Dážď (tam je aj slovenská expozícia), Slnko, Vietor, Hory, Subsaharská Afrika, Latinská Amerika, Karibská oblasť či Oázy alebo si najskôr prezriete tematické pavilóny.
Medzi ne napríklad patrí najväčšie sladkovodné akvárium v Európe – Acuario Fluvial. Mnoho čakajúcich tu však obopína od skorých ranných hodín celý pavilón, a ak nechte stráviť minimálne dve hodiny vyčkávaním, je lepšie ísť do pavilónu venovanému extrémom vody.
Niežeby tu rad bol kratší, ale zážitok je adekvátnejší vystátym hodinám. Pravda, len pre toho, kto má silné nervy – zažije tu napríklad pocity človeka, na ktorého sa valí cunami.
Zvukové efekty, elektronika, projekcia, pohyblivé sedadlá a desiatky technických vymožeností vytvárajú šokujúci zážitok, po ktorom indiferentné zábery televízneho spravodajstva z postihnutých oblastí získajú úplne iný rozmer.
Kto má deti, určite ich zavedie do pavilónu pripomínajúcemu hlinený džbán. Šikovní animátori ich zapoja do programu, vďaka ktorému sa priučia, ako šetriť vodou, a dostanú veľa užitočných informácií.
Kúsok odtiaľ sú zase rozličné stroje a zariadenia, ktoré uvádza do pohybu, a oplatí sa odbehnúť aj do pavilónu posiatom bublinami, ktorý je venovaný smädu. Naozajstný smäd tam síce neuhasíte, ale smäd po vedomostiach o planéte Zem pravdepodobne áno.
Smädných napojí aj poučí
Ak však máte naozaj smäd, využijete určite niektorú z reštaurácií alebo si naberiete vodu z niektorého verejného vodovodu. Alebo pôjdete do tej zvonka možno najnenápadnejšej expozície, od ktorej neviete, čo môžete očakávať.
No tu vám, ako v jedinom pavilóne, ponúknu naozajstnú vodu. Na modrom priečelí na poschodí nad expozíciou Ruska sa nachádza nápis Eslovakia.
Každý návštevník, ktorý vstúpi do zatemnenej (klimatizovanej) miestnosti, dostane od hostesky pohárik s čistou chladnou slovenskou pramenitou vodou. Pôvodne rozdávali sklenené poháriky, ale už po prvých dňoch sa ukázalo, že tých 45-tisíc, ktoré na Expo dali vyrobiť, by sa rýchlo minulo.
A na ceste je už ďalší kamión s minerálkou. Podľa slov Dušana Horniaka, generálneho komisára pre slovenskú účasť na Expe Zaragoza, si denne program pozrie viac než tisíc návštevníkov.
Práve podľa minutých pohárov sa to dá ľahko spočítať. Sklené poháriky šetria najmä na Národný deň Slovenska, ktorý bude 3. augusta. Ako hovorí riaditeľka pavilónu Ivana Magátová, denne ich musí stačiť 300 kusov, ostatné istí 100-tisíc papierových.
Popíjajúc osviežujúcu vodu stoja hostia pod rozžarujúcou sa hviezdnou oblohou uprostred tónov pôsobivej hudby Tomáša Rojčeka. S údermi bubnov sa postupne v stenách miestnosti rozžiaria nádherné veľkoplošné zábery slovenskej krajiny.
Statické zábery sa v symbióze s hudbou dostávajú do dynamickej polohy a napĺňajú zmysly návštevníkov. Tí vodu nielen vidia, ale vnímajú aj jej chuť a premýšľajú, kde sa vlastne Slovensko nachádza.
Autori umeleckého riešenia z D&D Studia si naozaj zaslúžia pochvalu. Ide o ukážku, ako sa dá urobiť „za málo peňazí, veľa muziky“.
Na záver krátkeho programu v strede miestnosti domodra zažiari studňa symbolizujúca Slovensko ako prameň Európy – dva valce s dvoma protiľahlými zrkadlami, ktoré vytvárajú dojem nekonečna.
Návštevníci odchádzajú nadšení, niektorí požiadajú ešte o pohárik minerálky, potom si pozrú vo vstupe informácie o Slovensku, presvedčia sa na mape, kde vlastne leží, všimnú si, že má dokonca olympijských víťazov...
O takejto krajine sa v dejepise neučili a mnohí ani na hodine zemepisu. Aj na to a tom je výstava Expo.
Návštevníci si určite pozrú desiatky ďalších expozícií, uvidia stovky prezentácií a zistia, že jeden deň na návštevu rozhodne nestačí. Ani dva či tri. Veď areál je otvorený od desiatej dopoludnia do tretej ráno, pričom večer a v noci to tu naozaj žije.
O bezporuchový chod podujatia sa stará 40-tisíc zamestnancov a dobrovoľníkov. Väčšinu z nich však bežný návštevník vôbec nestretne.
Pod výstaviskom sú totiž vybudované obrovské priestory plné skladov, dielní, reštaurácií pre personál a garáží. Odtiaľto sa dá dostať výťahom priamo do výstavných pavilónov – do priestorov, kde majú jednotlivé krajiny kancelárie či zasadačky určené pre návštevy.
Expo je totiž aj o návštevách podnikateľov, cestovných kancelárií, vládnych delegácií a o najrôznejších rokovaniach, ktorých výsledný efekt sa nevyčísľuje v eurách či inej mene. Azda najlepšie mi to charakterizoval honorárny konzul Slovenska v Zaragoze Jean Paul Bastiaans: „Ľahšie sa rokuje v mene krajiny, ktorú ľudia poznajú.“
Živá učebnica.
Bolo by prehnané tvrdiť, že všetky expozície na EXPO Zaragoza sú nádherné a neopakovateľné. Po vzhliadnutí niektorých intelektuálne ladených prezentácií si mnohí nie sú istí sami sebou, lebo ani s odstupom času nepochopia, čo autori chceli vlastne vyjadriť a či sa peniaze investované do niektorých nákladných expozícií neminuli účinku.
Priveľa multimediálnosti totiž otupuje zmysly. Návštevníci sa viac tešia skutočným tehlám, naozajstnému piesku púšte, naozajstným Nomádom, popíjajúcim v naozajstnom púštnom stane uprostred pavilónu čaj, živému stromu s drsnou kôrou...
Na niektoré expozície je dokonca priveľa aj minútová návšteva – to sa týka krajín, ktoré nepochopili poslanie EXPA a zamenili si svoj výstavný priestor za stánok na trhovisku. Sú aj také. Niektoré štáty svoju expozíciu vôbec neotvorili. V každom prípade nielen pre bežného návštevníka, ale aj pre profesionálov z výstavníckej brandže je EXPO v Zaragoze nezabudnuteľným zážitkom, obrovským zdrojom skúseností a živou učebnicou.
Suscribirse a:
Entradas (Atom)
